Bol som práve na ceste do Viedne, keď sme s kamarátom, ktorý už roky pracuje ako slovenský diplomat v zahraničí, riešili po telefóne úspech slovenských vín v Cannes. Tohto roku na prestížnej medzinárodnej súťaži Vinalies Internationales zatienili aj vinárske veľmoci ako Taliansko, Španielsko či Portugalsko. Podrobnejšie o tom píšem TU.
„Skvelý úspech, ale čo z toho, keď to nevieme predať,“ povzdychol som si na záver našej debaty, netušiac, čo má už o niekoľko minút čaká. V Rakúsku niet azda prestížnejšieho priestoru na prezentáciu vína, ako je Hofburg. Jeden z najväčších zámockých komplexov na svete, niekdajšie sídlo Habsburgovcov (dnes tu úraduje o. i. rakúsky prezident), je impozantný sám o sebe. Pred zámkom stoja a erdžia kone, ktoré dnes miesto šľachty na kočoch vozia turistov.
Vína s dochuťou monarchie
Stúpame po schodoch, na ktorými sa vyníma busta cisára Františka Jozefa I. Tvár, ktorá dodnes zosobňuje rakúsko-uhorskú monarchiu. Vchádzame do dvoch historických sál, ktoré dnes nehostia plesy či iné ceremónie, ale nahusto tam 140 vinárov prezentuje najlepšie vína, ročník 2024. Najmä Weinviertel DAC, o ktorom dnes ešte bude reč.
Než sa zaradím medzi degustujúcich, chvíľu pozorujem z vyvýšeného pódia okoloprúdiaci dav. Mladí i starší, muži a ženy, jednotlivci aj skupiny, stovky milovníkov vína. Väčšina s katalógom a perom v ruke. Pri stolíkoch prebiehajú vášnivé debaty, vinári vysvetľujú, konzumenti testujú a mne v mysli stále obsedantne prúdi myšlienka, prečo som niečo podobné ešte nezažil na Slovensku. Mimochodom, vstupné na toto podujatie bolo v predpredaji fakt symbolických 20 eur. A po Viedni vinári podobné ochutnávky absolvovali počas svojho turné aj v Linzi, Salzburgu a Mníchove.
Neviem, či niekto prešiel všetkých 140 vinárov, ja určite nie. Čo je podstatné, presne som pri väčšine z nich vedel, čo dostanem do pohára. Žiadne zásadné prekvapenia ma nečakali. A presne o tom DAC sú.
Tak poďme ku kľúčovej otázke tohto blogu – čo vám v Rakúsku nalejú, ak vám ponúknu DAC?
Nie je to len o veltlínskom
Rakúsko patrí s rozlohou viníc približne 45 000 hektárov k menším vinárskym krajinám Európy. Naši susedia ale dorábajú prekvapivo rozmanitú paletu vín, od sviežich bielych až po komplexné červené a noblesné sladké vína.
Geograficky je Rakúsko na ideálnom mieste – na pomedzí alpského a panónskeho podnebia. Množstvo pôdnych typov dáva vínam výrazný charakter a terroirovú rozpoznateľnosť. Väčšina produkcie pochádza od malých až stredne veľkých rodinných vinárstiev.
Medzi najznámejšie rakúske odrody patrí Veltlínske zelené (Grüner Veltliner) – korenisté, svieže a šťavnaté biele víno, ktoré je najpestovanejšou odrodou a akousi vlajkovou loďou rakúskeho vinárstva. Okrem neho v Rakúsku nájdeme aj elegantný Rízling (Riesling), ovocnejšie Zweigeltrebe či štruktúrovanú Frankovku modrú (Blaufränkisch).
Pečiatka originality Weinviertel DAC
Skratka DAC, s ktorou sa pri rakúskym vínach môžete stretnúť, znamená Districtus Austriae Controllatus. Asi z toho väčšina vinomilcov nebude múdrejšia, pretože pre Slovákov či Čechov je to novinka, no DAC je kľúč k pochopeniu rakúskych vín a ich filozofie.
Ide o označenie pôvodu, ktoré funguje podobne ako francúzske AOC alebo talianske DOC. Tento systém určuje, aké odrody a v akom štýle môžu byť v konkrétnom regióne označené ako DAC víno. Nejde len o to, kde víno vyrobili, ale aj ako má chutiť, aby čo najvernejšie vystihlo svoj región.
Ak napríklad siahnete po fľaši s označením Weinviertel DAC, môžete si byť istí, že ide o Veltlínske zelené. Bude to naisto víno suché, s typickou korenistosťou a sviežosťou – jednoducho také, ktoré reprezentuje štýl a charakter oblasti.
Systém DAC: Nemecká precíznosť sa stretla s francúzskou tradíciou
Rakúske vinárstvo bolo pod vplyvom germánskeho systému označovania vín, ktorý kladie dôraz najmä na stupeň zrelosti hrozna pri zbere. Tento prístup používame aj na Slovensku a v Českej republike. Aj u nás vína producenti klasifikujú najmä podľa cukornatosti muštu pri zbere (poznáme tak víno akostné, víno s prívlastkom – neskorý zber, výber z hrozna atď.).
Naopak, francúzsky apeláčný systém (AOC – Appellation d’Origine Contrôlée) sa zameriava na pôvod, terroir a typický štýl vína. Spotrebiteľ tak vie, že keď si kúpi víno z Chablis, dostane chardonnay s jasne definovaným charakterom – bez ohľadu na ročník či vinára.
V snahe priblížiť rakúske vína medzinárodnému publiku a zároveň zdôrazniť regionálnu identitu, vznikol v roku 2003 systém DAC – Districtus Austriae Controllatus. Ako prvý bol uznaný už toľko spomínaný Weinviertel DAC. Nasledovali ďalšie oblasti, ktoré chceli definovať svoj typický štýl a odlíšiť sa na trhu.
Weinviertel DAC: Veltlínske zelené v čistej podobe
Weinviertel je najväčšou vinárskou oblasťou Rakúska a jeho dominantnou a najtypickejšou odrodou je Veltlínske zelené (Grüner Veltliner). Práve ono sa stalo pri zvádzaní systému DAC nositeľom regionálneho štýlu.
| Víno s označením Weinviertel DAC musí byť: – vyrobené výhradne z odrody Veltlínske zelené, – suché, s výraznou ovocnou vôňou a chuťou, sviežou kyselinou a jemným bielym korením v aróme aj chuti, – bez výrazného vplyvu dreva (barrique sa v základnej kategórii nepoužíva), – musí prejsť senzorickou komisiou, ktorá posúdi, či zodpovedá typickému štýlu. |
Iné odrody ako Veltlínske zelené z Weinviertlu, hoci ako kvalitné, producenti nesmú označiť ako DAC. Pre konzumenta to znamená istotu – keď siahnem po Weinviertel DAC, dostanem typické Veltlínske zelené, akoby „víno s pečiatkou pôvodu a štýlu“.
Francúzsky apelačný systém sa postupne udomácňuje aj v našich krajinách, i keď prechod na tento tento systém potrvá roky. Ale my, čo pijeme dobré víno, budeme žiť dosť dlho na to, aby sme sa toho dožili. Takže je načase si začať zvykať.
P.S.: Mimochodom, ak si chcete prechutnať DAC z Weinviertlu, určite odporúčam návštevu Weinmarktu v Poysdorfe, o ktorom som písal v tomto článku. Možno to bude príjemná úvodná lekcia do tejto témy.
